Progresívna Retinálna Atrofia
PRA- Progresívna Retinálna Atrofia
PRA je dedičné očné ochorenie, postihujúce svetlocitlivé bunky sietnice, ktoré končí oslepnutím. Ochorenie sa vyskytuje vo dvoch formách. Prvá, generalizovaná (primárna retinálna dystrofia I. alebo ešte inak, periférna progresívna retinálna atrofia), druhá, centrálna (primárna retinálna dystrofia II alebo centrálna progresívna retinálna atrofia).
Periférna progresívna retinálna atrofia bola prvýkrát popísaná u Gordon setrov zo Švédskeho chovu, v roku 1909. Neskôr bola zistená aj u iných plemien. Centrálna progresívna retinálna atrofia bola popísaná po prvýkrát až v roku 1954. Objavuje sa najčastejšie u labradorov, kólií, borderiek, šeltií a pudlov. Vzácne aj u iných plemien.
Poďme ale ku chorobe ako takej. PRA je ochorenie, ako som už písala, postihujúce svetlocitlivé bunky sietnice. Tie sú uložené na najvnútornejšej vrstve steny očnej bulvy a to na retine- sietnici. Svetlocitlivými bunkami sú tyčinky a čípky. Čípky zaisťujú videnie farebné a tyčinky videnie čiernobiele. Atrofiou dochádza k odumieraniu tyčiniek a čípkov a tento proces je nevratný, stále postupujúci, čiže progresívny a nevyhnutne končí slepotou.
Periférna forma PRA sa prejavuje odumieraním buniek zaisťujúcich čiernobiele videnie, čiže tyčiniek. Najskôr dochádza k rozpadu jadra tyčinky, potom odumrie celá bunka a tá je nahradená inou bunkou, ktorá však už nie je citlivá na svetlo. Tyčinky normálne zaznamenávajú zmenu intenzity osvetlenia a tým sa uplatňujú za šera, pri stmievaní alebo rozvidnievaní. Keďže u postihnutého jedinca sú tieto bunky poškodené, stáva sa šeroslepým. Za šera má zhoršené videnie, môže narážať do rôznych prekážok, čo môže byť pre nás jedným zo signálov. Ďalším signálom sú tzv.: svietiace oči- svetelné lúče dopadajúce na oko prechádzajú sietnicou, až na tapetum lucidum choroidei, tu sa odrazia a idú von- väčšia časť sa zachytí na sietnici a zvyšok vyjde von (cestou dvakrát podráždili svetlocitlivé bunky- pri ceste na tapetum lucidum a pri ceste späť)- takto je to u zdravého oka, avšak u postihnutého jedinca sa lúče odrazené od tapetum lucidum pri spiatočnej ceste na sietnici nezachytí a idú von všetky- preto postihnutému jedincovi oči „svietia“ omnoho viac (vidieť to na fotografiách, prípadne za šera). Posledným príznakom ochorenia je zákal šošovky, ktorý je výsledkom atrofie a tak sa nedá riešiť ako pri šedom zákale odstránením nefunkčnej šošovky. PRA dokáže rozpoznať veterinár- špecialista oftalmológ na základe očného vyšetrenia oftalmoskopom.
Centrálna retinálna atrofia začína približne v strede sietnice, v okolí slepej škvrny. Svetlocitlivé bunky odumierajú, sú nahradzované nefunkčnými gliovými bunkami, pigment sa zmnožuje a ukladá sa v nadmernom množstve, čím vzniká tzv.: hnedá škvrna. Schopnosť videnia je teda obmedzená, lebo slepá škvrna sa zväčšuje o tzv.: hnedú škvrnu. Postihnutí jedinci sú teda schopní viac menej vnímať len pohybujúce sa objekty. Tie ktoré sa nepohybujú nevidia. Ide o tzv. dennú slepotu. Atrofia prechádza aj na perifériu a ochorenie sa rozširuje.
Tak toť veľmi zjednodušene pojatá PRA, tak, ako som to pochopila ja. Dúfam, že tento článoček niekomu k niečomu bude.