Cvik č. 1
Odložennie vsede v skupine psov
V prvom rade by možno chcelo napísať, že veľa cvikov (nie všetky) trénujem na kliker. Takže keď pes urobí čo chcem, kliknem a odmením ho. Kto nechce používať kliker, lebo má pocit, že pri cvičení už na kliker nemá v rukách miesto, môže miesto kliknutia použiť slovnú pochvalu. Ideálne, vždy rovnaké slovo, v rovnakej intonácií. Toľko na začiatok, na vysvetlenie slova "klik", ktoré sa bude(možno) často vyskytovať.
A teraz k samostatnému nácviku.
Odloženie v sede som začínala trénovať doma v obýváku, v ktorom sme boli sami, aby psa nič nerušilo a bol kľud. Predpokladám, že pes vie, čo je povel "sadni". Psa som do tejto polohy zapovelovala, do základnej polohy a to vedľa nohy. V tejto pozícii, som nazačiatku, ešte šteňaťu dávala pred čumáčik ruku, ktorá psa trošku fixuje v pozícii. Ak pes ostáva sedieť, "klik" a odmena. Postupne som ruku od čumáčku vzďaľovala, až som pri psovi mohla stáť rovno, pozerať sa dopredu a pes ostal sedieť. U každého psa je tento proces rôzne dlhý. Postupne som robila krok pred psa a otočila som sa k nemu čelom. Ak sa pri tomto kroku chcel pes zvdihnúť, zase som pridala ruku, ktorú som držala kúsok red čumáčkom, postupne som ju však zase prestala používať. Keď som bola v štádiu, že pes sedí, ja mám ruku v kľude pri tele, začala som pridávať rôzne pohyby. Ako napríklad úkrok jednou nohou do ľava, do prava, vpred, postupne aj dozadu, kedy som aj o krok ďalej ustúpila, ale až v štádiu, keď som vedela, že pes už ostane sedieť a nezdvihne sa. Tieto malé úkroky a pohyby som pridala kvôli tomu, aby pes vedel, že pri povele "zostaň!", ktorý som mimochodom (asi som to zabudla napísať), dávala vždy, keď som sa od psa vzďaľovala (to znamená aj vtedy, kedy som "klikla" za to že sedím, dala odmenu a zase sa vzďaľovala), že má ostať sedieť, aj keď ja sa hýbem. No a postupne som kroky pridávala a pridávala. Ale vzdialenosť zväčšujem (resp. sa snažím), až keď som si istá, že sa mi pes nezdvihne.
Po nejakej dobe odkladania v obýváku, som prešla na odkladanie na rušnejších miestach, napr. záhradu a až neskôr cvičák a úplne nakoniec aj odkladanie pri iných psoch. Samozrejme vždy, keď začínam v nových a ťažších podmienkach, vraciam sa skoro na začiatok. Takže napr. sa nevzdiaľujem hneď na 1x na veľkú vzdialenosť, ale idem pár krokov pred psa, ten ostane sedieť, "klik", odmena, ďalší krok, atď.. Ak sa mi chce zdvihnúť už pri prvých pár krokoch, vrátim sa vzdialenosť krok pred psa. Ak sa dvíha aj tak, vrátim sa zase o krok späť a začínam pri psovi, pri ktorom ostanem, kým ostatní cvičiaci od psov odchádzajú, prípadne psovi zase pomôžem rukou alebo idem do jednoduchších, menej rušivých podmienok, aby som psovi utvrdila v kľude, čo od neho chcem. A keď viem, že pes sedí a pochopil, až potom sa zase pomaly vzďaľujem alebo zťažujem podmienky.
Toť náš nácvik odloženia v sede:-) snáď niekoho inšpiruje:-)